Prvý celoslovenský historický schematizmus o RKC a GKC

KŇAZI V SNP

ANDREJKOVIČ VIOLAND PAVEL (Ondrejkovič Violand), podplukovník, narodený 1. 10. 1894 v Sečovciach, sobášený s Elenou Ernői, zomrel 11. 6. 1974, pochovaný je v Banskej Bystrici, gréckokatolícky kaplán Užhorod, vojenský kurát Chust, 192? - Mukačevo, 1936 - Brno, 1939 - Prešov, 1940 - Zvolen, 1941 - duchovný na fronte, 1941 - Banská Bystrica, 1942 - Bratislava, 1944, počas SNP - prednosta  Rímskokatolíckej duchovnej správy ČSA Banská Bystrica, 1950 - 1955 - mimo pastorácie, 1955 - úradník Mototechny Banská Bystrica, 1956 - správca farnosti Tŕnie, 1963 - 1970 - ? - na odpočinku Banská Bystrica, PRÍSLUŠNÝ K BANSKOBYSTRICKEJ DIECÉZE

DORÁNSKY ONDREJ (Doranský Andrej), divadelník, ordinovaný 29. 6. 1940, pred r. 1946 - kaplán Lipnica (dnes: Poľsko), pre pomoc utečencom a partizánom bol Nemcami zatknutý, mučený, mal byť popravený, 1946 – 1949 – kaplán Rabča, 1951 – 1953 – farár Rabča, k 29. 6. 1965 - správca farnosti Lendak, INÉ FUNKCIE: 1948 - bol na celoštátnej kandidátke Národného frontu, ale 7. 5. 1948 kandidatúru stiahol, PRÍSLUŠNÝ KU SPIŠSKEJ DIECÉZE

HORÁK ALEXANDER, Prof., ThDr., kanonik, poslanec SNR, povereník pôšt a telekomunikácií, predseda Slovenského mierového výboru katolíckeho duchovenstva (MHKD), narodený 29. 1. 1911 v Haliči, ordinovaný 4. 2. 1934, zomrel 15. 9. 1994 (25. 11. 1994, 30. 11. 1994), pochovaný je v Trenčianskych Tepliciach, 1934 - kaplán Lučenec, 1935 - kaplán Topoľčany, 1936 - kaplán Rožňava, 1938 - farár Pohorelá, 1941 - farár Držkovce, 1943 - biskupský radca Budapešť, po r. 1945 - správca SSV v Budapešti, 1948 - profesor náboženstva Topoľčany, 1948 - referent SSV Trnava, 31. 7. 1948 - suspendovaný, 20. 6. 1949 - Vatikánom za účasť v tzv. Katolíckej akcii exkomunikovaný, 1951 - profesor a vedúci katedry CMBF Bratislava, 1962 - sídelný kanonik Rožňava, 1990 - na odpočinku, k 21. 1. 1991 - na odpočinku Bratislava, INÉ FUNKCIE: 1948 - poslanec SNR, 1948 - aj k r. 1950 - povereník pôšt (?),1948 (?) - predseda správneho výboru SSV, 1948 - aj k februáru 1967 - predseda Slovenského mierového výboru katolíckeho duchovenstva (MHKD), k 25. 11. 1966 - podpredseda Celoštátneho výboru MHKD, 10. 6. 1949 - zakladajúci člen Katolíckej akcie, cca k r. 1950 - zakladajúci člen Svetovej rady obrancov mieru, Čsl. výboru obrancov mieru, k r. 1965 - aktivista (MHKD) pri CMBF Bratislava, k 21. 11. 1965 - aktivista (MHKD), k 26. 1. 1977 - aj k 12. 4. 1989 - aktivista ZKD Pacem in terris, k 11. 4. 1967 – člen kuratória Ústrednej charity na Slovensku, OCENENIA: 1948 - Rad SNP I. tr., 1949 - Rad 25. februára II. tr., 1950 - Rad polonia restituta, II. tr., 1953 - Čsl. cena mieru, 1955 - Rad republiky, 1969 - Rad práce, PUBLIKOVAL: Katolícke noviny, Svätovojtešský pútnik, PRÍSLUŠNÝ K ROŽŇAVSKEJ DIECÉZE

HUDÁK KAMIL JÁN, CFSsS, narodený 23. 9. 1919 (23. 10. 1919) v Ploskom, vyrastal v rodine baču, ordinovaný 27. 6. 1954 v Litoměřiciach, zomrel 5. 1. 2007, pochovaný je v Starom, ako vojak bol na fronte v Rusku, Taliansku a v SNP, 1954 - archivár BÚ, 1955 - kaplán Prešov, 1957 - kaplán Vranov nad Topľou, 1959 - kaplán Bardejov, 1962 - mimo pastorácie, uväznený pre cirkevnú angažovanosť, za kázeň proti potratom – údajné podvracanie republiky, 1966 - kaplán Trebišov, 1967 - správca farnosti Zemplínsky Branč, 1972 - aj k r. 1978 - správca farnosti Staré, k 23. 9. 1989 - 1. 11. 1996 - farár Staré, 1997 – 5. 1. 2007 - na odpočinku, v Kongregácii bratov Najsvätejšej Sviatosti České Budějovice, PRÍSLUŠNÝ KU KOŠICKEJ ARCIDIECÉZE

HUŤKA JOZEF, chovateľ ošípaných a dobytka, narodený 30. 3. 1906 v Medzibrode v roľníckej rodine, ordinovaný 26. 4. 1931, zomrel 15. 2. 1972, ľudovú školu absolvoval v Medzibrode, gymnázium a bohoslovie v Banskej Bystrici, 1931 - kaplán Staré Hory, 1931 - kaplán Krupina, 1935 - kaplán Vrútky, 1935 - správca farnosti Vígľašská Huta, 1939 - správca farnosti Oslany, 1939 - správca farnosti Podkonice, 1942 - farár Podkonice, 1956 - politicky prenasledovaný, uväznený na 1 rok, po prepustení žil ako invalid v Krušovciach, 1964 - 15. 2. 1972 (kedy náhle zomrel) - správca farnosti Motyčky, INÉ: Počas SNP a po jeho potlačení chránil obyvateľov a vojnových utečencov, AUTOR: Napísal posudok na Hutyána Pavla do Zárevúckeho katalógu, PRÍSLUŠNÝ K BANSKOBYSTRICKEJ DIECÉZE

KIŠS – KALINA DEZIDER, spolupracovník Jána Goliana, veliteľa povstaleckej armády

MAŠLEJ MICHAL, narodený v r. 1903, 1930 – 1950  - farár Oľšavica, 28. 4. 1950 –na Prešovskom sobore prestúpil z Gréckokatolíckej cirkvi do Pravoslávnej cirkvi, 1968 – prestúpil naspäť do Gréckokatolíckej cirkvi, 1968 - 1985 - farár Oľšavica, 1939 - 1940 - farár Torysky (excur. z Oľšavice), INÉ: Ukrýval a pomáhal ukrývať partizánov, ktorých aj materiálne podporoval, tiež Židov, OCENENIA: 24. 8. 1947 - Československá vojenská medaila za zásluhy I. stupňa, 18. 5. 1999 - Spravodlivý medzi národmi in memoriam (YAD VASHEM, Izrael), PRÍSLUŠNÝ KU GRÉCKOKATOLÍCKEMU BISKUPSTVU PREŠOV

POLÁČEK JOZEF, asesor, k r. 1965 - farár Čierny Balog, INÉ FUNKCIE: účastník SNP, PRÍSLUŠNÝ K BANSKOBYSTRICKEJ DIECÉZE

SUROVJAK ANTON (Suroviak Anton), narodený 26. 2. 1917 vo Veľkom Bysterci, ordinovaný 22. 6. 1941, 1943 – 1944 – kaplán Zákamenné, 1946 - kaplán Liptovské Kľačany, k 22. 6. 1966 - správca farnosti Rakúsy, INÉ FUNKCIE: k 26. 2. 1967 – aktivista Mierového hnutia kňazského duchovenstva, INÉ: Podľa „veriacich z Liptovských Kľačian“ (Pútnik 1997, s. 81, článok o Andrejovi Gerátovi) mal byť k r. 1946 „pokrokovým“ kňazom, štvúcim proti svojmu farárovi a neskôr mal byť suspendovaný, OCENENIA: pamätná medaila SNP za zásluhy I. stupňa, PRÍSLUŠNÝ KU SPIŠSKEJ DIECÉZE

VESELÝ ĽUDOVÍT, major, narodený 28. 9. 1910 v Budapešti, ordinovaný v r. 1932, zomrel 14. 12. 1944 v Kováčovej, za prvej Slovenskej republiky bol odsúdený za pokus o ilegálny prechod do zahraničia na 5 rokov, sedel v Ilave, bol vojenským duchovným v hodnosti kapitána, jeseň 1944 - vojensky degradovaný, farár Zvolenská Slatina, po 29. 8. 1944 - vojenský duchovný česko - slovenskej armády (v SNP), neskôr - spravodajský dôstojník, po 26. 10. 1944 - bol ukrývaný v seminári v Banskej Bystrici, 12. 12. 1944 - zatknutý gestapom, 14. 12. 1944 (január 1945) - zastrelený fašistami v Kováčovej, jeho telo bolo nájdené v masovom hrobe v Kováčovej, INÉ: zúčastňoval sa príprav SNP, SUSPENDOVANÝ

ZIMA TEODOR ŠTEFAN, 1944/ 1945 - pomáhal sovietskym partizánskym oddielom materiálne aj ošetrovaním ranených na fare, PRÍSLUŠNÝ KU GRÉCKOKATOLÍCKEMU BISKUPSTVU PREŠOV

ZORVAN EMIL, st., kanonik, trpiteľ za vieru, narodený 9. 3. 1913 v Hradisku, syn farára Jozefa Zorvana, ordinovaný v r. 1936, zomrel 25. 3. 1989 v Michalovciach, absolvoval Učiteľskú akadémiu v Prešove, následne študoval teológiu, 1936 - správca farnosti Šarišské Čierne, 1944/ 1945 - odsúdený Nemcami na smrť za pomoc partizánom, 1950 - mimo pastorácie, vyvezený do Čiech, 1972 - 1978 - farár Poša, INÉ: Zaslúžil sa o obnovu Gréckokatolíckej cirkvi v r. 1968, OCENENIA: Železný vojnový kríž, 29. 8. 1947 – najvyššie vojenské vyznamenanie za záchranu 65 občanov pred smrťou, Pamätná medaila k 20. výročiu SNP, PRÍSLUŠNÝ KU GRÉCKOKATOLÍCKEMU BISKUPSTVU PREŠOV

ĎAĽŠÍ V OPOZÍCII VOČI REŽIMU PRVEJ SR

BÁRDOŠ MICHAL (Bardoš Michal), narodený 18. 6. 1907 v Spišských Vlachoch, ordinovaný 28. 9. 1930, Ex Ord. Carm. suspectus, 17. 9. 1938 - inkardinovaný do Banskobystrickej diecézy, 15. 8. 1938 - administrátor Sučany, počas pôsobenia v Sučanoch verejne protestoval voči protižidovským zákonom, bol internovaný v Ilave, 1. 9. 1941 - administrátor Svätý Jur, 1. 7. 1943 - kaplán Zvolenská Slatina, PRÍSLUŠNÝ K BANSKOBYSTRICKEJ DIECÉZE

CABAN TOMÁŠ, ThDr., Mons., dekan, prelát, prepošt, apoštolský protonotár, kultúrny a osvetový pracovník, narodený 15. 3. 1888 (1884) v Detvianskej Hute, pochádzal z Detvianskej Huty, ordinovaný 14. 7. 1911, zomrel 5. 5. 1944, 1911 - kaplán Gbely, 1914 - ThDr., 15. 5. 1915 - 15. 1. 1919 - vojenský kurát, 1919 - kaplán Gbely, 1921 - administrátor Smolinské, 1922 - farár Smolinské, 1922 - archivár, notár Trnava, 1923 - dekan - farár Skalica, 1926 - moderator cancellariae Trnava, k r. 1934 - 1935 - dekan - farár Skalica, 1938 - 1944 - prepošt Nové Mesto nad Váhom, pracovník Spolku sv. Vojtecha, INÉ FUNKCIE: 1922 - diecézny cenzor, 1924 - Mons., 1927 - prosynodálny sudca, 1932 - prelát, k r. 1934 - 1936 - člen výboru SSV, 1940 - cirkevný komisár pre štátne gymnázium Topoľčany, 1942 - apoštolský protonotár, INÉ: podľa nemeckej tajnej služby z r. 1940 podporoval Židov, PRÍSLUŠNÝ K OSTRIHOMSKEJ ARCIDIECÉZE

GOJDIČ PAVEL PETER, OSBM, blahoslavený hieromučeník, biskup, asesor, narodený 17. 7. 1883 v Ruských Pekľanoch ako syn farára Štefana Gojdiča, ordinovaný 27. 8. 1911 v Prešove, konsekrovaný 25. 3. 1927 v Ríme, zomrel 17. 7. 1960 v leopoldovskej väznici, bol pochovaný vo väzenskom cintoríne, v roku 1968 boli jeho ostatky prevezené do prešova, 1907 - štúdium v seminári Prešov, 1908 - štúdium Budapešť, 28. 8. 1911 - primičná sv. omša Cígeľka, 1911 - marec 1912 - výpomocný duchovný Cígeľka, do augusta 1912 - Petrová, 1912 - prefekt alumnea Prešov, katechéta na meštianskej škole, 1. 7. 1914 - protokolista a archivár BÚ, 1917 - výpomoc Drienica (filiálka farnosti Sabinov), 1919 - aktuár biskupskej kancelárie Prešov, 1922 - riaditeľ Gréckokatolíckeho biskupského úradu Prešov, knihovník, asesor, 20. 7. 1922 - bazilián Mukačevo, 27. 1. 1923 - postriženie (Zvolil si meno Pavel), 10. 3. 1924 - dočasné sľuby, prefekt internátu Užhorod, 14. 9. 1926 - (menovaný) apoštolský administrátor, 28. 11. 1926 - večné sľuby, 19. 2. 1927 - príchod do Prešova, 7. 3. 1927 - harpašský biskup, 25. 3. 1927 - vysvätený ako sídelný biskup Prešov (svätený v Ríme), k 18. 12. 1956 - väzeň Ilava, do 17. 7. 1960 - väzeň Leopoldov, PO SMRTI: 4. 11. 2001 - blahoslavený, INÉ FUNKCIE: k r. 1945 - člen Rodiny T. Kolakoviča, krycie meno Aľoša, PUBLIKOVAL: Misionár, OCENENIA: 1990 - vyznamenanie in memoriam Rád T.G.Masaryka, 2000 - in memoriam Pribinov kríž I. triedy, 2001 - v Ríme Sv. Otcom Jánom Pavlom II vyhlásený za blahoslaveného     episkopa-mučeníka, 2004 - Cena Prešovského samosprávneho kraja in memoriam za duchovnú formáciu – 27. 1. 2008 – in memoriam titul Spravodlvy medzi národmi, za záchranu židovských občanov počas holokaustu, 2008 – in memoriam Národna cena Jána Langoša, za trpezlivosť v boji proti zlu a neslobode, PAMIATKA: 17. júl - deň blahoslaveného biskupa mučeníka - P. P. Gojdiča, O ŇOM: www.gojdic.wbl.sk, Lakoštík Juraj: Proces s tromi slovenskými biskupmi v r.1951, diplomová práca, Spišská Kapitula 1996, Buček Ján Proces s tromi slovenskými biskupmi (Vojtaššák, Buzalka, Gojdič) v roku 1951, diplomová práca, Bratislava 1997, Čarnogurský Jozef: Proces s tromi slovenskými biskupmi v r.1951, Spišská Kapitula 1998, Potaš Marián: Dar lásky, Coranič Jaroslav: publikácia o P. P. Gojdičovi, Kapustová Zuzana: Proces s "vlastizradnými biskupmi,“ diplomová práca, Spišská Kapitula 1998, Peter Šturák: 40 rokov od narodenia pre nebo prešovského biskupa Pavla Petra Gojdiča, in: Slovo 15/ 2000, Peter Šturák: Päťdesiat rokov od likvidácie gréckokatolíckej cirkvi v Československu a biskup Pavol Gojdič, OSBM. Spoločensko-náboženská situácia v Československu pred rokom 1950, in: Duchovný pastier 5/2000, Biskupovi Gojdičovi patrí ocenenie Spravodlivý medzi národmi, KN 5/ 2008, PRÍSLUŠNÝ KU GRÉCKOKATOLÍCKEMU BISKUPSTVU PREŠOV

HANOVSKÝ (Hanowsky), spolu s Hahnom a Musiolom jedným z 3 kňazov, pallotínov, Nemcov, ktorí boli v r. 1939 vyslaní na Slovensko, k r. 1943 - farár Horná Štubňa (vtedy nemecká obec), nemeckej národnosti, pochádzajúci údajne z Porýnia, kázal o Božom treste Nemcom za prenasledovanie Židov, sám (spolu s 2 ďaľšími nemeckými kňazmi na Slovensku) bol za trest odvolaný na front, skrýval sa na Slovensku, po r. 1948 politicky prenasledovaný, nechal sa ako Nemec vysídliť – v r. 1955

HATIAR, počas 1. SR - farár Svit, bol ochotný zložiť prísahu Slovenskej republike len s výhradou, že neuznáva protižidovské zákony, PRÍSLUŠNÝ KU SPIŠSKEJ DIECÉZE

KAŠPAR MIKULÁŠ, titulárny arcidekan, narodený 18. 3. 1898 v Kolomeji, českej národnosti, ordinovaný 14. 10. 1931, pred r. 1917 - robotník, 1917 - vojak, ranený padol do talianskeho zajatia, vstúpil do československej légie, po vojne - vojenský gážista, štúdium v seminári, 1932 - 1936 - správca farnosti Stotince (dnes miestna časť obce Ihľany), 1936 - 1950 - správca farnosti Štefurov, 1941 - obvinený zo sympatií ku komunistom a zavrený v Ilave, 1950 - mimo pastorácie, 1950 - po odmietnutí podpisu prestupu na pravoslávie zatknutý, väznený, následne v pracovných internačných táboroch, 25. 1. 1968 – podľa Hlavnej správy ŠTB hlavný aktivista „bývalých gréckokatolíkov,“ 1969 - správca farnosti Sedliská, 1972 – 1973 - správca farnosti Andrejová, 1973 - aj k r. 1978 - správca farnosti Becherov, 1973 - titulárny arcidekan, 1980 - 1983 - farár Ďurďoš, 1983 - 1988 - farár Geraltov, PRÍSLUŠNÝ KU GRÉCKOKATOLÍCKEMU BISKUPSTVU PREŠOV

LENHART JOZEF (Lenhard Jozef), chovateľ oviec, pestovateľ kvetov, narodený 19. 10. 1911 v Lipníku v rodine poľnohospodárskeho robotníka, ordinovaný 23. 2. 1936 (25. 2. 1936), základnú školu vychodil v Chrenovci, strednú v Prievidzi, bohoslovie v Banskej Bystrici, 1936 - kaplán Zvolenská Slatina, Očová, 1. 10. 1936 - 28. 2. 1937 - základná vojenská služba Praha, 1. 3. 1937 - kaplán Prievidza, 1. 4. 1938 - správca farnosti Horná Lehota, 1944 - farár Horná Lehota, 1950 - cirkevný škôldozorca, 1950 - dekan dekanátu Brezno, 1. 5. 1952 - správca farnosti Príbovce, 16. 8. 1952 - správca farnosti Mošovce, 16. 5. 1959 - správca farnosti Ladomerská Vieska, 1. 12. 1963 - správca farnosti Tŕnie, 15. 12. 1965 - správca farnosti Medzibrod (1965 - 1974 - excurrendo aj Ľubietová), INÉ FUNKCIE: viedol SKM, Katolícku jednotu, medzi r. 1938 - 1952 - miestny činovník potravného družstva, počas vojny zachránil životy partizánov a im pomáhajúcim, aj evanjelikom aj Židom, PRÍSLUŠNÝ K BANSKOBYSTRICKEJ DIECÉZE

MACHÁČEK PAVOL, Mons., kanonik, narodený 25. 3. 1887 (27. 3. 1887) v Holíči, ordinovaný 16. 7. 1911, zomrel 2. 1. 1969 v Holíči, 1911 - kaplán Šoporňa, 1912 - kaplán Krakovany, 1913 - kaplán Tesáre nad Žitavou, 1914 - kaplán Holíč, 1915 - vojenský duchovný, 1918 - kaplán Holíč, 1921 - kaplán Devín, 1931 - farár Šaľa, 1938 - farár Boleráz, 1939 – politicky väznený Ilava, december 1939 – emigroval cez Maďarsko a Juhosláviu do Francúzska, 1940 - zakázané pôsobenie na území apoštolskej administratúry, 1946 – správca farnosti sv. Martina Bratislava, 1951 – kanonik, 1952 – farár Svätý Jur, 1960 – 1966 – farár Holíč, 1966 – na odpočinku, INÉ FUNKCIE: 11. 10. 1924 - generálny tajomník Slovenskej ľudovej strany, 1925 - deputatus ad comitia, 1927 -cenzor, 1928 - Mons., AUTOR: Šaľa v dejinách, PREKLADATEĽ - divadelné hry z maďarčiny: Víťazstvo Mesiášovo nad Luciferom, Mágovia - traja králi (k r. 1922),  PRÍSLUŠNÝ K TRNAVSKEJ APOŠTOLSKEJ ADMINISTRATÚRE

PETRÁŠ LUKÁŠ, konzultor, včelár, cirkevný historik, pedagóg, narodený 2. 11. 1894 v Necpaloch v roľníckej rodine, ordinovaný 3. 2. 1918, zomrel 25. 3. 1966, do r. 1918 - štúdium bohoslovia Banská Bystrica, 1918 - kaplán Detva, katechéta Handlová, profesor náboženstva Prievidza, 1938 - farár Bojnice, 1964 (1. 6. 1961) - na odpočinku, INÉ FUNKCIE: 1938 - okresný školský inšpektor, 1945 - arcidiakon nitriansky, 1952 - konzultor, INÉ: počas vojny pomáhal zachrániť viacero Židov, PUBLIKOVAL: náboženské periodiká a týždenník Hornej Nitry Náš kraj, AUTOR - učebnice pre vyššie triedy stredných škôl: Cirkevné dejiny, SSV 1927, Mravouka, 1928, Biblické dejiny, Dejepis cirkvi katolíckej, PRÍSLUŠNÝ K BANSKOBYSTRICKEJ DIECÉZE

POZDECH AUGUSTÍN, politik, narodený 31. 7. 1895 v Modranke (dnes súčasť Trnavy), ordinovaný 29. 7. 1923 v Innsbrucku, zomrel 26. 12. 1960 v Pezinku v Charitnom domove, pochovaný je v Bratislave na Martinskom cintoríne, 1911 - vstup do SJ, 1923 alebo 1924 - výstup zo SJ, 1924 - 1925 - kaplán Podolie, 1925 - 1926 - administrátor Podolie, 1926 - kaplán Levice, 1927 - administrátor Bratislava - Nové mesto (Blumentál), 1934 - farár Bratislava - Nové mesto, 1939 - bratislavský dekan, k r. 1949 - zodpovedný redaktor Katolíckych novín, odmietol uverejniť prorežimný „Ohlas katolíckej akcie,“ musel odísť z redakcie, 14. 6. 1949 - apeloval na niektorých bratislavských kňazov, aby odvolali svoj podpis pod Ohlas katolíckej akcie“, 17. 9. 1949 - zaistený, obvinený z velezrady, odsúdený na 12 rokov, 17. 9. 1957 - prepustený so zákazom pobytu v Bratislave, žil v Charitnom domove v Pezinku, INÉ FUNKCIE: 1944 - bol členom odboja, rokoval aj s predstaviteľmi Židov, 1945 - člen DS, 1945 - 1946 - podpredseda MNV Bratislava, na výzvu biskupa Jantauscha sa vzdal priamej politickej činnosti, po februári 1948 podporoval komunistov, v júni 1949 už bol považovaný za ich odporcu, INÉ: 20. 4. 1942 poslal emotívny list v prospech Židov predsedovi Židovskej obci v Budapešti (tento list vzápätí odoslal budapeštiansky nuncius do Vatikánu), PRÍSLUŠNÝ K TRNAVSKEJ APOŠTOLSKEJ ADMINISTRATÚRE

PUZA ŠTEFAN, 1924 - 1938 - farár Davidov, k r. 1945 - 1950 - farár Zbehňov, 28. 4. 1950 – prestúpil na Prešovskom sobore z Gréckokatolíckej cirkvi do Pravoslávnej cirkvi, INÉ: zachraňoval Židov krstením, v r. 1945 - odmietol možnosť evakuácie pred frontom